V uplynulých mesiacoch všetkých príjemne prekvapil fakt, že na revitalizáciu centrálnych ružomberských ulíc, teda predpokladám Podhoru a Mostovú, bude vyhlásená architektonická súťaž. Jej výsledkom by mal byť projekt, ktorého realizáciou by sme sa dočkali nového vzhľadu kedysi významných obchodných častí nášho mesta.
Súťaž a jej budúci víťazný projekt ešte krajšiu ulicu neurobí (to urobí až následná realizácia), avšak bude to prvý krok na zdĺhavej ceste, ktorá začne hľadaním finančných zdrojov, cez hľadanie technických riešení komplikovanej spleti v zemi uložených inžinierskych a iných sietí až po hľadanie dostatočnej politickej podpory tento projekt skutočne realizovať. Všetky tieto body budú musieť byť prv vyriešené, inak nový projekt a jeho vizualizácia skončí v bájnom šúflíku radničných projektov, kde sa pridá k Auparku, Mariánskemu námestiu, plavárni a množstvu ďalších vymyslených, vizualizovaných a verejne omieľaných projektov, ktoré nikdy neuvideli svetlo sveta.
Spájajúcim prvkom nového centra, Auparku, plavárne, Mariánskeho námestia či iných je, že na počiatku všetkých týchto projektov bol dobrý zámer. To je zatiaľ správne. Avšak realita nás učí, že dobrý zámer síce dáva predpoklad na úspech, no vôbec nie je pilierom, na ktorom možno projekt realizovať. Nechcem tu pôsobiť príliš skepticky, skutočne a srdečne prajem nášmu mestu, aby sa mu tento zámer podarilo realizovať.
Predmetom môjho článku, alebo ak chcete úvahy, je to, čo bude nasledovať po úspešnom, ale aj neúspešnom revitalizovaní centra mesta. Teda vykročme spoločne pár rokov do budúcnosti a povedzme si viac o tom, kam kráča centrum mesta Ružomberok.
Malá lekcia histórie
Ulica Podhora patrí medzi najstaršie ulice nášho mesta. Jej história siaha až tak ďaleko, že ulica samotná má svoj názov v latinčine. Sub montem. Pod horou. Horou je myslený vŕšok, na ktorom sa rozprestieralo staré mesto Ružomberok. Na tejto hore, na Rínku, stojí dnes radnica, významné školské inštitúcie a parcely rodinných domov s ich tradičnými humnami. Podhora bola od najstarších dôb prvým ružomberským sídliskom. Zároveň plnila funkciu obchodnej ulice, kde bolo možné dostať sa ku rôznemu tovaru bežnej občianskej spotreby. Umiestnenie obchodu na Podhore nebolo náhodné. Pred vybudovaním modernejšej cestnej infraštruktúry bola Podhora hlavnou cestou, ktorá spájala Ružomberok s Banskou Bystricou a zvyškom Uhorska. Iným slovom každý, kto chcel cestovať napríklad z Budapešti do Krakova a prechádzal Ružomberkom, cestoval práve cez Podhoru. Takéto miesta sa vždy spájali s obchodom, pretože pocestní sa potrebovali najesť, napiť, prespať, kúpiť alebo predať svoj tovar. Obchodný potenciál Podhory bol skutočne veľký, preto naši predkovia investovali nemalé finančné prostriedky do vybudovania reprezentatívnych budov. Spomenúť tu možno budovu jednej z prvých bankových inštitúcií na Slovensku, teda dnešnú budovu mestskej knižnice, dnes už neexistujúcu kúriu Rakovských, slúžny úrad či napríklad aj Griellov dom, kde mal svoju prvú lekársku ordináciu aj známy Vavro Šrobár. Okrem úradov či inštitúcií tento potenciál zacítili aj známe ružomberské rody, ktoré si na Podhore vybudovali svoje sídla. Napríklad rodina Makovických. Mať sídlo svojho obchodu či rodinný dom na Podhore bolo jednoducho otázkou cti a prinášalo to so sebou aj nemalý ekonomický úžitok. Taká je história Podhory.
Malá lekcia súčasnosti
Všetko nasvedčuje tomu, že ak chceme mať úspešnú obchodnú ulicu, potrebujeme v nej udržať prítomnosť dôležitej cesty, ako miesta, kadiaľ chodí množstvo nákupu-chtivých ľudí. Význam Podhory začal mierne klesať s vzostupom dôležitosti cestného spojenia Bystrickej cesty, ktorá sa ďalej vetví na Tatranskú cestu a Žilinskú cestu úplne inde, než tomu bolo v minulosti. Ak chceme ísť dnes z Budapešti do Krakova, opäť sa Ružomberku nevyhneme. Vyhneme sa však Podhore. Aj to je dôvod, pre ktorý v modernej histórií začínajú Bystrickú cestu postupne lemovať supermarkety, obchody so zmiešaným tovarom, stavebniny a iné. Je to taká Podhora modernej doby. Ak chcete niečo kúpiť, nech je to čokoľvek, stačí vám prísť na Bystrickú cestu a všetko máte po ruke v okruhu dvoch kilometrov. Zatiaľ čo v okolí Bystrickej cesty zažívame obchodný rozmach, Podhora plní funkciu centra mesta. Lemujú ju ešte niekdajšie reprezentatívne stavby, no tie už len sčasti zachovávajú svoj niekdajší pôvab. Skutočnou ranou do tejto ulice sa stáva Aupark, ktorý síce všetci s radosťou vítame, avšak tešíme sa (rovnako ako teraz revitalizácií centra mesta) iba z plánov. K realizácií nikdy nedôjde. Stane sa tak po tom, ako si majiteľ (inak jedna z najväčších stredoeurópskych developerskch spoločností HB Reavis) spočíta dva plus dva a zistí, že očakávaný zisk z Auparku je čistá naivita. Pozemky predá ďalej a kus reprezentatívnej časti mesta sa premení na brownfield, ktorý je obľúbeným bodom každej primátorskej kampane.
Malá lekcia budúcnosti
Príbeh o Podhore či Bystrickej ceste by tu pokojne mohol skončiť. Avšak v živote to nebýva takto jednoduché. Obzvlášť nie v živote v 21. storočí. V predošlých riadkoch som naznačil, že budúcnosť rozkvitajúcej obchodnej ulice je priamo úmerný vzorcom nášho nákupného správania. A to bolo v minulosti také, že ak som si niečo chcel kúpiť, obliekol som sa, vyrazil na obchodnú ulicu a po kúpe som si to s radosťou doniesol domov. Platilo to v 17. storočí, platilo to v 20. storočí a platilo to aj v úplnom začiatku 21. storočia. Paltilo to až do doby, kým nám do života nezasiahol náš súčasný najlepší priateľ. Internet.
Vďaka internetu človek 21. storočia už nepotrebuje Podhoru a dokonca ani Bystrickú cestu. Nemusí sa pekne obliecť a dokonca nemusí mať v peňaženke ani jedno Euro. Potrebuje bankový účet, prístup k internetu a relatívne blízko umiestnený Alzabox alebo podobný zázrak. Vzorec nášho nákupného správania sa pod vplyvom elektronickej revolúcie zmenil natoľko, že ak by sme do neho na chvíľu pozvali už aj našich starých rodičov, neveriacky by krútili hlavou so slovami, že svet je na nepoznanie iný. A mali by pravdu. V porovnaní z ich svetom je úplne iný a nikdy sa späť nevráti.
Bystrická cesta, teda nie cesta samotná, ale to, čo ju dnes lemuje, postupne zanikne. Jeden obchod za druhým ustúpi internetu a ak sa táto časť nezmení na veľký priemyselný park, tak v nej vyrastú maximálne tak logistické či skladové centrá, o ktorých význame hovorím sčasti v TOMTO podcaste. Boj proti tomuto progresu je vopred prehraný. Iste, niektorým obchodným domom ostávajú možno aj desiatky rokov života, no prvé lastovičky tohto trendu badať už dnes. Isto ste si všimli, že za posledné roky obchodné priestory v tejto lokalite sú nahrádzané výrobnými halami. To nie je náhoda.
Kam teda skutočne kráča centrum mesta? Teória Viktora Mydla
V porovnaní s Bystrickou cestou má Podhora jednu veľkú výhodu. Tou výhodou je, že aj naďalej tvorí centrum starého mesta. Centrá starých miest už nenavštevujú ľudia, ktorí si chcú niečo kúpiť. Centrá starých miest navštevujú tí, ktorí hľadajú oddych, kultúrne vyžitie alebo si chcú pochutnať na dobrom jedle či pití.
Podhora má dozaista svetlejšiu budúcnosť, než dnešné obchodné ulice. Využitím jej potenciálu dokážeme prinavrátiť lesk centra nášho mesta. Jeho revitalizácia však stačiť nebude, pretože platí, že nová ulica je nám nanič, ak je prázdna.
Povinnosťou našej generácie je vytvoriť také podmienky, aby sa na Podhore začali centralizovať kultúrne inštitúcie, reštauračné služby, kaviarenské služby a zážitkové organizácie, ktoré prinavrátia lesk starej Sub montem. Hoc dnes si už mnohé vybavím cez spomínaný Alzabox, všetko určite nie. A tak to ostane aj napriek elektronickému obchodu. Výstavu si z Alzy nekúpim. Ani dobrú kávu, ani tatársky biftek, ani koncert obľúbenej jazzovej kapely. A potrebujem to rovnako, ako akýkoľvek iný tovar. Presne tu tkvie dnešný potenciál Podhory.
Záverom
Zopakujem fakt, že ja sa skutočne veľmi teším budúcej architektonickej súťaži na novú Podhoru a Mostovú. Zároveň ale hlasno vyslovujem riziko, že sa prekabátime a uveríme v prosperujúcu budúcnosť centra mesta len na základe toho, že nám vizualizácia napovie, kde bude stromček, ako bude vyzerať smetný kôš a aká moderná dlažba bude okolo podhorského cyklochodníka. Pamätajme prosím na fakt, že každá nová ulica je v prípade, že po nej nechodia ľudia, iba chladný betón vyliaty na neúrodnú zem.
Vykročme, prosím, nielen cestou revitalizácie, ale aj cestou reformy nášho centra. Pretože sa nám skôr či neskôr rozpadne pred očami. Buďme ako politici nápomocní centralizácií spomínaných inštitúcií na Podhore, buďme ako podnikatelia aktívni v napĺňaní kultúrno-gastro-zážitkového využitia centra mesta a buďme ako občania chtiví tieto miesta navštíviť a užiť si ich tak, ako sa na historické centrum starého mesta skutočne patrí.