Dom Júliusa Griella

Významné osobnosti po sebe často zanechávajú nielen (obrazne povedané) odkaz životného diela, ale aj dielo hmotné, hnuteľné aj nehnuteľné. Nebýva raritou, že osobnosti spoločenského, vedeckého či kultúrneho života budujú počas svojho života sídla reprezentujúce ich sociálne postavenie. Takým prípadom je aj dom Júliusa Griella, ktorý je známy všetkým Ružomberčanom pre jeho polohu aj atypickosť. Kto bol muž, ktorý si postavil sídlo v centre mesta a čím bolo toto obydlie výnimočné? Odpovedám v nasledujúcich riadkoch.

Pohľad do obydlia

Pri pátraní po pôvode jedného z najkrajších mestských domov v centre mesta musíme zájsť až do Rakúska, kde sa roku 1805 v malej horskej obci Sankt Gerold narodil holič Ján Griell. Ten hľadal sprvoti šťastie v Bratislave, kde ho svojim spôsobom aj našiel. V Bratislave sa zoznámil a zamiloval do Ružomberčanky Kataríny Krčméryovej, sestry Karola Krčméryho. Pár sa rozhodol z Bratislavy vrátiť naspäť na Liptov, do Ružomberka. Láska Jána Griella a Kataríny Krčméryovej bola zakrátko pretavená do narodenia prvorodeného syna Júliusa Griella, majiteľa domu, ktorému sú venované tieto riadky.

Július Griell sa narodil v roku 1839. Vyštudoval právo a v dospelom veku sa pomerne rýchlo stal jednou z ústredných osobností mestského spoločenského života. Vďaka svojej aktivite bol popri svojich právnických aktivitách aj spoluzakladateľom Ružomberskej sporiteľne, neskôr riaditeľom Účastinárskej kúpeľnej spoločnosti, veliteľom Dobrovoľného hasičského zboru. Pomáhal aj pri zakladaní Hornouhorskej rybárskej spoločnosti a v tom istom roku zaujal aj miesto prvého predsedu Ružomberkého hudobného spolku.

Dom Júliusa Griella

Drvivú väčšinu spomenutých funkcií zastával bývajúc u svokrovcov v rodinnom dome na Mostovej, ktorý neskôr zdedil. V osemdesiatych rokoch 19. storočia sa rodičovský dom rozhodol asanovať a na tomto mieste postaviť mestské sídlo spolu s obchodnými priestormi a rozsiahlou záhradou, ťahajúcou sa súbežne s ružomberským korzom. A tak sa v roku 1884 postavil monumentálny mestský dom na základe návrhov staviteľa Blažeja Bullu.

Trojpodlažný mestský dom Júliusa Griella z roku 1884 je budova historizujúceho štýlu postavená v duchu eklektizmu (t.j. obsahuje nie jeden, ale viacero slohov súčasne). Výnimočný je okrem samotnej lokality aj pre svoju bohatú štukovú výzdobu a v priečelí budovy osadený arkier.

Centrálne umiestnený arkier

Po postavení sa bezpochyby jednalo o jeden z najkrajších mestských domov centra mesta, čo potvrdzuje najmä fakt, že väčšina ozdobených budov v okolí bola postavená o viac než dve desaťročia neskôr. Dá sa predpokladať, že bohatý historizujúci štýl Griellovej budovy určil ráz ďalšej mestskej výstavby v danej lokalite.

Výnimočnosť budovy pôsobila ako lákadlo pre mnohých nájomníkov jej priestorov. Snáď najvýznamnejšou inštitúciou (ak sa to tak dá nazvať) bola úplne prvá lekárska ambulancia mladého, vtedy ešte len začínajúceho lekára, štátnika a významného politika Vavra Šrobára. Neskôr v budove sídlila aj lekáreň Júluisovsho syna (Júliusa Jozefa Imricha Griella) s názvom „K anjelovi strážcovi“ a aj predajňa svetoznámej obuvi Baťa.

Obchodné priestory patrili prvej ambulancii Vavra Šrobára, lekárni a neskôr slúžili aj predajni Baťa

Július Griell sa na sklonku svojho života venoval aj samospráve. Stal sa mestským právnikom a napokon aj mestským richtárom.

Július Griell, 1839-1900. Majiteľ domu, mestský právnik a neskorší richtár

Po Griellovej smrti v roku 1900 dom zdedila manželka Mária-Hýrošová Sliacka, ktorá v dome bývala aj počas staroby. Mnohí pamätníci si na ňu v literatúre spomínali ako na starenku, ktorá sa až do neskorého veku, zhrbená, starala o kvetinové záhony, ktoré lemovali ružomberské korzo. Svojho manžela napokon prežila o takmer tri desaťročia.

(doplnil historik Peter Dvorský) „Po smrti Júliusa Griella v roku 1900 zdedil dom jeho najstarší syn Július Jozef Imrich Griell (1866 – 1922), ktorý si v rodičovskom dome koncom roku 1893, ešte za života obidvoch rodičov, otvoril lekáreň K anjelovi strážcovi. Zomrel v Tatranskej Polianke 23.augusta 1922 a dom zdedila jeho manželka Zuzana Griellová, rod. Vitálišová, ktorá tam žila až do svojej smrti v roku 1953.“

Podľa knihy Rody a osobnosti si Zuzanu Griellovú pamätajú mnohí, ako sa do neskorého veku starala o kvetinový záhon, lemujúci ružomberské korzo (a zároveň patriaci k domu). Po kolízii s cyklistom zomrela v ružomberskej štátnej nemocnici.

Viktor Mydlo


Zdroje:

Ružomberok II – Rody a osobnosti, ĎURIŠKA Z., ŠKRINÁROVÁ L..

Monografia mesta Ružomberok, kol.aut.

Foto: Autor

Baví vás ružomberská história? Sledujte môj mikroblog aj na Facebooku TU, na instagrame TU: a odoberajte aj môj newsletter.