Komunitná politika v Ružomberku

Ružomberok by mohol fungovať lepšie ak by sme dokázali zapojiť do procesu každého občana. Prečítajte si moju krátku úvahu o tom ako komunita môže zmeniť vzhľad a prosperitu mesta.

Mal som to šťastie tento rok navštíviť niekoľko úžasných miest. Úžasných nie len z hľdiska histórie ale aj z hľadiska súčastnosti. Tie mestá, podobne ako to naše dolnoliptovské, bojujú denne s mnohými problémami počnúc dopravnými zápchami, službami, mobiliárom a končiac samotnou sociálnou starostlivosťou o ľudí odkázaných na úplnú pomoc druhých.

Zaujímavý prístup môžeme však nájsť v pohľade na občana, presnejšie na komunitu. Veľké ale i malé mestá fungujú na princípe zdeľenia niektorej z kompetencii priamo občanom, ktorý sa združujú v komunitách so spoločným záujmom. Teda napríklad milovníci prírody a mestskej zelene sú často splnomocnení mestom starať sa o niektorú z mestských zelení. Občan-komunita tak má pocit (a správne), že na ňom skutočne záleží (opäť pravda) a mesto je tak čiastočne odbremenené od jednej z agiend o ktorú by sa aj tak musel niekto postarať. O tom, že tento fragment končí v správnych rukách svedčí fakt, že komunity sú organizované spoločenstvá ľudí, ktorí majú v danom sektore záľubu a aj aké také odborné skúsennosti.

V čom však je ich prístup taký revolučný?
V prvom rade si musíme uvedomiť, že mesto tvorí občan. Podľa mňa je toto nevyhnutná rovnica, ktorá stavia jasné a stabilné základy prosperite mesta. Samozrejme, dôležité sú aj iné sektory, no zbytočne by sme ich v meste mali ak by nebolo nohy ktorá prejde ulicou.

Pri tejto rovnici je dôležité si priznať, že nie vždy je tento princíp ľahko dosiahnuteľný alebo udržateľný. Prosperitu mesta nezvýši jednotlivec. Jednotlivec sa môže zdať byť kvapkou v mori. Najväčšou chybou by bola nevedomosť o dosahu jednotlivca na skupiny komunitu, dosahu komunít na spoločnosť a dosah spoločnosti na mesto.

Ak by som mal dnes sadnúť za poslanecké kreslo, zvolil by som dozaista taktiku priateľa komunity.

Komunita je základ moderného mesta, ktoré sa posúva smerom vpred. Tento fakt pochopili mnohí a vypláca sa. Ak by sme dokázali zriadiť v každom volebnom obvode komunitné centrum – miesto, kde by sa na pravidelnej báze stretávali členovia komunity komunít s ich zvoleným poslancom alebo priamo primátorom – posilnila by sa tak sila spolupatričnosti.  Bolo  by to čiastočne formálne stretnutie susedov so svojim poslancom. Pri takom stretnutí by sa popri dôležitých témach určite nedalo zabrániť jednoduchšej tématike. Predpokladám, že zvolený poslanec musí byť dobre známy vo svojej lokalite.

Čo môžu robiť komunity?
V prvom rade je to opäť občan, ktorý je konečným prijímateľom každej mestskej služby. Práve občan teda by vedel najviac rozprávať o svojich trápeniach. Či čakal hodinu v čakárni na úrade, či opäť nesvietilo svetlo verejného osvetlenia vtedy keď malo. Opäť zopakujem, občan je ten, kto má s mestom najlepšie skúsennosti. Mám za to, že by sa pred každým zložitejším problémom, ktorý sa musí prerokovať na mestskom zastupieľstve stretla komunita a spolu by sa prebrali niektoré potrebné veci. Mnoho členov komunity sa predsa vyzná viac v niektorej z problematík ako samotný poslanec. Nemôže byť predsa človek špecialistom na všetko. Rovnako, ak by aj poslanec na danú problematiku špecialistom bol, môže to počas spomínaného stretnutia vysvetliť svojim občanom. Určite by to bol krajší, úctivejší a úprimnejší spôsob ako komunikovať s občanmi vo svojom obvode.

Príkladov sú stovky.
Mám za to, že komunitná politika jedného dňa nahradí tú dnešnú. Budú vznikať komunity sídliskové, komunity priaznivcov zelene či komunity tvorené predovšetkým matkami a rodičmi. Zložené z každého kto sa cíti na to byť súčasťou procesu tvorenia mesta. Síce to bude vyžadovať väčšiu solventnosť poslanca a rozhodne bude vyžadovať väčší stupeň prípravy ale v konečnom dôsledku toto by malo byť cieľom. Mať na úrade solventných a pripravených ľudí, ktorí budú mať dôveru.

Ako by nám teda komunity mohli pomôcť?
Komunita ochrancov zelene – v meste je niekoľko plôch, o ktoré by sa mohli jednotlivci starať. Napríklad zelené vnútro kruhových objazdov či, nazvem to sám, príchodníkové zelene. Prečo by v nich nemohli kvitnúť kvietky zasadené klubom kverinárov?

Komunita matiek – každý rodič presne vie, kde sa oplatí chodiť na prechádzky, kde nie. Pri všetkej cti ku každému poslancovi si myslím, že matky a otcovia to vedia lepšie. Ich informácie by tak mohli byť kľúčové v riadení a starostlivosti o verejné územie.

Záverom
Vidím v komunitnej politike skutočnú silu v súdružnosť mesta s občanom. Vidím, že by v meste mali vznikať komunity a tie by mali byť podporované poslancami.

Pretotže na konci všektého tohto úsilia spraviť naše mesto lepším by bola prosperita a vzájomná dôvera na rovnici občan-poslanec-mesto.

vm